Plénum Najvyššieho súdu je kolektívny orgán s rozhodovacou a inou právomocou vo veciach výkonu súdnictva. Plénum Najvyššieho súdu tvorí predseda Najvyššieho súdu, podpredseda Najvyššieho súdu a ostatní sudcovia Najvyššieho súdu, vrátane sudcov dočasne pridelených na Najvyšší súd. Sudca, ktorému bol prerušený výkon funkcie sudcu, nie je počas prerušenia výkonu funkcie sudcu členom pléna.
Plénum Najvyššieho súdu najmä:
Plénum Najvyššieho súdu zvoláva predseda Najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum Najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov Najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady Najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda Najvyššieho súdu nezvolá plénum Najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda Sudcovskej rady Najvyššieho súdu alebo podpredseda Sudcovskej rady.
Plénum Najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, generálny prokurátor a minister spravodlivosti. Predseda Najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda Najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna Najvyššieho súdu sú neverejné.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum Najvyššieho súdu. Po otvorení rokovania pléna Najvyššieho súdu predseda Najvyššieho súdu alebo podpredseda Najvyššieho súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna Najvyššieho súdu, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava. Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní. Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna Najvyššieho súdu .
Na porade pléna Najvyššieho súdu sa môžu zúčastniť len členovia pléna Najvyššieho súdu. Na porade treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnúť o veci. Uznesenie pléna Najvyššieho súdu je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Hlasuje sa verejne. Každý člen pléna Najvyššieho súdu je povinný hlasovať. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia odôvodniť písomne. Každé uznesenie pléna Najvyššieho súdu musí byť vyhlásené. Písomné vyhotovenie uznesenia pléna Najvyššieho súdu podpisuje predseda súdu.
Predseda Najvyššieho súdu vopred určí sudcu za zapisovateľa. Zapisovateľov môže byť určených aj viac. Zapisovateľ o rokovaní pléna Najvyššieho súdu spíše zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania. Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda Najvyššieho súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice. Predseda Najvyššieho súdu zabezpečí, aby prijaté rozhodnutie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a na verejne dostupnej internetovej stránke Najvyššieho súdu.
Plénum Najvyššieho súdu najmä:
- uznáša sa na rokovacom poriadku Najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií, volí a odvoláva členov Sudcovskej rady Najvyššieho súdu,
- prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v otázkach týkajúcich sa viacerých kolégií alebo v otázkach sporných medzi kolégiami,
- prerokúva správy o aplikácii zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva ministrovi spravodlivosti podnety na novú právnu úpravu,
- prerokúva a schvaľuje správy predsedov kolégií Najvyššieho súdu o činnosti týchto kolégií a zaujíma stanoviská k závažným otázkam sporným medzi kolégiami,
- prerokúva a schvaľuje správy o výsledkoch prieskumnej činnosti a na ich podklade dáva ministrovi podnety na novú právnu úpravu,
- prerokúva iné otázky, ak tak ustanovuje zákon.
Plénum Najvyššieho súdu zvoláva predseda Najvyššieho súdu, ktorý navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Program rokovania schvaľuje plénum Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum Najvyššieho súdu, ak o to požiada najmenej tretina sudcov Najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady Najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda Najvyššieho súdu nezvolá plénum Najvyššieho súdu do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda Sudcovskej rady Najvyššieho súdu alebo podpredseda Sudcovskej rady.
Plénum Najvyššieho súdu sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých svojich členov. Na zasadnutí pléna sa môžu zúčastniť členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, generálny prokurátor a minister spravodlivosti. Predseda Najvyššieho súdu im na požiadanie udelí slovo. Na zasadnutie pléna môže predseda Najvyššieho súdu prizvať aj iné osoby. Zasadnutia pléna Najvyššieho súdu sú neverejné.
Program rokovania schvaľuje na začiatku zasadnutia plénum Najvyššieho súdu. Po otvorení rokovania pléna Najvyššieho súdu predseda Najvyššieho súdu alebo podpredseda Najvyššieho súdu prednesie správu k prejednávanej veci. V nej uvedie najmä okolnosti, ktoré odôvodňujú zaradenie veci na program pléna Najvyššieho súdu, konštatuje hlavné zásady prejednávanej veci a poukáže, na ktoré zásadné otázky by sa mala prednostne zamerať rozprava. Po prednesení správy nasleduje rozprava, ktorej cieľom je vecné a všestranné prerokovanie celkovej koncepcie a všetkých zásadných otázok stanoveného programu. Rozpravy sa môžu zúčastniť všetky osoby zúčastnené na rokovaní. Po skončení rozpravy nasleduje porada pléna Najvyššieho súdu .
Na porade pléna Najvyššieho súdu sa môžu zúčastniť len členovia pléna Najvyššieho súdu. Na porade treba prerokovať všetky pripomienky a návrhy prednesené k prerokovanej veci v rozprave, pripraviť návrh rozhodnutia na hlasovanie a rozhodnúť o veci. Uznesenie pléna Najvyššieho súdu je prijaté, ak za návrh uznesenia hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Hlasuje sa verejne. Každý člen pléna Najvyššieho súdu je povinný hlasovať. Rozdielne názory, ktoré neboli uznesením prijaté, môžu prehlasovaní členovia odôvodniť písomne. Každé uznesenie pléna Najvyššieho súdu musí byť vyhlásené. Písomné vyhotovenie uznesenia pléna Najvyššieho súdu podpisuje predseda súdu.
Predseda Najvyššieho súdu vopred určí sudcu za zapisovateľa. Zapisovateľov môže byť určených aj viac. Zapisovateľ o rokovaní pléna Najvyššieho súdu spíše zápisnicu, v ktorej uvedie najmä dátum, predmet rokovania, prítomných a stručný priebeh rozpravy. Súčasťou zápisnice je aj zápisnica o porade pléna, v ktorej sa uvedie dátum konania porady, prítomní členovia pléna, zmeny, na ktorých sa plénum na rozdiel od písomného návrhu predloženého na rokovanie uznieslo, a výsledok hlasovania. Zápisnicu o rokovaní pléna podpíše predseda Najvyššieho súdu a zapisovateľ. Písomné podklady na rokovanie pléna tvoria súčasť zápisnice. Predseda Najvyššieho súdu zabezpečí, aby prijaté rozhodnutie pléna a schválené dokumenty alebo materiály pléna boli uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a na verejne dostupnej internetovej stránke Najvyššieho súdu.
Rozhodnutia:
- Rozhodnutie o zriadení správneho kolégia na NS SR (Pls 1/2021, 16. február 2021)